Prestížny atletický magazín Track and Field News zaradil v roku 2020
Pribilinca medzi desať najlepších chodcov na 20 km v histórii, v
rebríčku obsadil deviatu priečku. Dvakrát ho vyhlásili za najlepšieho
športovca bývalého Československa (1986, 1988). V roku 2000 dostal Zlaté
kruhy Slovenského olympijského a športového výboru (SOVŠ). Do Siene
slávy slovenskej atletiky ho uviedli v roku 2013.
Jozef Pribilinec sa narodil 6. júla 1960 v Kremnici, ale vyrastal v
neďalekej Kopernici. Športu sa venoval od detstva, ale najprv to bol beh
na lyžiach. V roku 1977 takmer bez prípravy a údajne v kopačkách vyhral
celoštátne učňovské preteky v chôdzi, ktoré sa konali v Žiline. Ešte v
tom istom roku, ako 17-ročný, prišiel do ASVŠ Dukla Banská Bystrica, kde
sa dostal do skupiny legendárneho chodeckého trénera Juraj Benčíka,
ktorý ho viedol takmer počas celej kariéry. Pod jeho vedením, už po
dvoch rokoch tréningu, vyhral Pribilinec v poľskom meste Bydgoszcz
juniorské majstrovstvá Európy 1979 na 10 kilometrov. Úspech ho okamžite
zaradil medzi "dospelých", kde si veľkú premiéru odkrútil už v roku 1980
na OH v Moskve a na 20-kilometrovej trati skončil dvadsiaty.
Veľké úspechy nenechali na seba dlho čakať. V roku 1982 dosiahol vo
svojej najsilnejšej disciplíne - 20-kilometrovej trati - striebro na ME v
Aténach. Striebro si v roku 1983 odniesol z Helsínk, zo svojho
premiérového vystúpenia na MS, keď ho v závere zdolal iba Mexičan
Ernesto Canto. Pribilinec oplatil Mexičanovi prehru ešte v tom istom
roku oplatil vo finále Svetového pohára v Bergene, navyše časom (1:19:30
h) vytvoril svetový rekord.
V roku 1984 bol Pribilinec v špičkovej forme a patril k favoritom
chodeckej 20-ky aj 50-ky pred blížiacimi sa OH v Los Angeles. Na
olympiádu však neodcestoval, výprava ČSSR olympijské hry v Los Angeles z
politických dôvodov totiž bojkotovala. Už o dva roky neskôr sa v
Stuttgarte stal majstrom Európy, keď zvíťazil s 15-metrovým náskokom
pred dlhoročným rivalom Talianom Mauriziom Damilanom. Európsky titul,
ale na päťkilometrovej trati, vybojoval tiež na halových ME 1987 v
Liévine a tiež v Budapešti v roku 1988. Veľkú smolu mal na halových MS
1987 v Indianapolise, kde získal striebro a za víťazom Michailom
Ščennikovom zo Sovietskeho zväzu zaostal o jedinú stotinu. "Moja
najcennejšia medaila je, rozhodne, olympijská. Ale ak by som mal ešte
jednu pridať, tak striebro z halových MS 1987. Do cieľa som došiel s
roztrhnutým svalom a veľkými bolesťami a prehral som o stotinu. Tá
stotina vo mne stále rezonuje," zaspomínal si Pribilinec pre TASR.
V roku 1988 sa v juhokórejskom Soule konali olympijské hry. Chodecká
20-ka bola na programe 23. septembra a diváci v Československu sledovali
zlatý úspech Jozefa Priblilnca v ranných hodinách. Do cieľa prišiel s
trojsekundovým náskokom pred reprezentantom NDR Rolandom Weigelom a
časom 1:19:57 h vytvoril nový olympijský rekord. Ten prekonal až v roku
2000 Poliak Korzeniowski.
Rok po hrách v Soule ukončil aktívnu kariéru pre dlhotrvajúce problémy s
kolenom. Po štvorročnej pauze sa však vrátil a po siedmy raz vyhral
preteky Záhorácka dvadsiatka, čo mu zabezpečilo nomináciu na svetový
šampionát, ktorý sa konal v Stuttgarte v roku 1993. Tam sa sedemnástym
miestom definitívne rozlúčil so športovou kariérou, ktorú zdobí aj sedem
titulov majstra Československa (1979, 1982, 1983, 1984, 1985, 1986,
1988). "Keď si spomeniem na svoju kariéru, hneď mi napadne tá
atmosféra. Je to niečo úplne iné ako v bežnom živote, ja to prirovnávam k
takému zvláštnemu dusnu," povedal Pribilinec. Po skončení kariéry a
vzniku samostatnej Slovenskej republiky bol v rokoch 1994-1998
poslancom Národnej rady SR.